Zostať v uliciach, stavať mosty

Language
Slovak
Date
October 26, 2022
Author
Karmina
www (1)

Po útoku na bratislavskú Tepláreň, pri ktorom zomreli dvaja mladí ľudia, sa zdvihla vlna protestu. Na demonštráciu v piatok 14. októbra, ktorú pripravili Dúhový PRIDE a Iniciatíva Inakosť, prišli tisíce ľudí. Už o dva dni sa konal menší pochod organizovaný antifašistickými, feministickými a LGBTI+ skupinami. Jeho súčasťou bol aj prejav študentského spolku Light, ktorý nastolil niekoľko základných požiadaviek. Postavenie ľudí, ktorí sa vymykajú dominantným predstavám o rodovej identite či sexuálnej orientácii, zostáva v centre pozornosti aj pre incidenty, ktoré sa po dvojnásobnej vražde odohrali vo vlaku, na ulici či v reštaurácii. Na zajtra (štvrtok 27. októbra) je plánovaná ďalšia demonštrácia.

V prvej reakcii na útok (verzia na blogu) sme zdôraznili jeho štrukturálne pozadie a potrebu spoločného odporu. Ten nie je samozrejmosťou. Pravda, aktivizmus, ktorý si kladie za cieľ zlepšiť postavenie LGBTI+ ľudí (teda lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových osôb, intersex ľudí a ďalších), na Slovensku existuje už dávno. Zdá sa však, že až počas posledných dvoch týždňov sa začal meniť na hnutie. Nateraz v ňom možno identifikovať dva prúdy, ktoré majú mnohé ciele spoločné a môžu pôsobiť bok po boku. Zároveň však medzi nimi existujú rozdiely v stratégii i skladbe.

Prvý prúd sa zameriava na ovplyvňovanie verejnej mienky a získavanie partnerov v parlamente. Rokmi práce sa mu podarilo vybudovať zázemie v mimovládnom sektore, ako aj kontakty na ústretové časti politiky a biznisu.

Nositeľkou druhého prúdu je najmä mladšia generácia lesieb, gejov, transrodových ľudí a ďalších. Pokiaľ to vieme posúdiť, inšpiruje sa skôr radikálnejšími formami aktivizmu, ktoré poznáme zo Západu. Heslo „Zostávame v uliciach“ tu má dvojaký zmysel. Jednak vyjadruje nedôveru k plánom, ktoré by sa spoliehali len na zákulisný dialóg so svetom vysokej politiky a na presadzovanie požiadaviek po malých krokoch, akým mal byť aj nedávny návrh zákona o životných partnerstvách. Spomínaný slogan zároveň konštatuje fakt, že mladšia generácia LGBTI+ ľudí stojacich mimo profesionalizovaného aktivizmu nemá vplyv ani prostriedky, ktoré by jej umožňovali uvažovať o tejto stratégii.

Zostať v uliciach potom znamená hľadať inú cestu. Pri prostej mobilizácii – v zmysle zvolávania pouličných akcií, ktoré ťažia najmä zo symbolického účinku masy ľudí v meste – však hrozí, že hnutie sa rýchlo vyčerpá alebo sa zmení na pasívny prívesok cudzej iniciatívy. Preto musí nájsť vlastné, vnútorné zdroje potenciálnej moci, ktoré by umožnili vytvoriť aj hmatateľný tlak na splnenie požiadaviek. Musí vytvoriť situáciu, v ktorej bude pre štát ľahšie ustúpiť, než ďalej čeliť náporu. Slovom, musí sa organizovať. Viac než úspešné zápasy na pracoviskách, hoci ich základom je takisto organizovanie, by ako inšpirácia mohli slúžiť príklady iného typu: černošské hnutie za občianske práva v USA, feministické boje za zavedenie práva na rozvod v Taliansku alebo nedávny zápas v Argentíne za legalizáciu interrupcií.

Masové organizovanie tohto druhu obvykle ťaží aj z toho, že jeho aktérky a aktéri dokážu nájsť spojenectvá v iných oblastiach a pomocou solidarity znásobiť svoju silu. S akými zápasmi by LBGTI+ ľudia mohli spojiť ten svoj? Prirodzeným kandidátom je boj proti pokusom obmedziť reprodukčné práva, resp. za rozšírenie prístupu k interrupcii. Medzi touto oblasťou a požiadavkami, ktoré sformuloval spolok Light, existujú evidentné súvislosti – napríklad, pokiaľ ide o zavedenie modernej sexuálnej výchovy na školách. No základná väzba spočíva už v tom, že na opačnej strane stoja tí istí nepriatelia každého pokroku a emancipácie. Antiklerikalizmus spája obidva zápasy aj so záujmami mnohých ďalších ľudí, ktorí si neželajú žiť vo farskej republike.

História teplého hnutia však ukazuje, že môžu vznikať aj menej samozrejmé spojenectvá. Britské lesby a gejovia v osemdesiatych rokoch podporovali štrajkujúcich baníkov, ktorí im túto solidaritu nezabudli. Podobne aj na strane žien, ktoré už vyše mesiaca bojujú proti útlaku v uliciach iránskych miest, stoja nielen učiteľky a učitelia z univerzít, ale aj ruky z dôležitého cukrovaru Haft Tapeh, ktorý je dlhodobo centrom odporu triedy pracujúcich. Podobné mosty sa možno dajú postaviť aj u nás. Vo verejnom sektore sa rozbiehajú dva dôležité zápasy: asi dvom tisícom nemocničných lekárok a lekárov plynú výpovedné lehoty a vysoké školy možno už čoskoro prerušia výučbu. Lobisti nech lobujú a korporátni špecialisti na diverzitu nech len ďalej diverzifikujú. Spolu s mladou LGBTI+ aktivistickou scénou by sme však mali uvažovať o tom, ako solidarizovať s týmito bojmi. Podobné spojenectvá môžu byť prekvapivé, no tým účinnejšie.