Peter Takáč | Pravda
Čoho sa dopustil Julian Assange, ktorý sa musel sedem rokov ukrývať v azyle a posledných päť rokov strávil v najhoršej väznici v Británii? A čoho Alexej Navaľnyj, ktorého sa pokúsili otráviť a napokon skončil v trestaneckej kolónii Ruska za polárnym kruhom? Obaja zahanbili vládcov, ktorých moc sa zdala byť neochvejná.
Assangeova organizácia Wikileaks vydala utajované dokumenty svedčiace o nevyšetrených týraniach väzňov a početných vraždách civilistov počas vojen Spojených štátov v Iraku a Afganistane. Dokumenty o tom, ako na šírenie slobody a demokracie doplácali nevinní. Navaľnyj zverejnil zábery palácov a honosných majetkov prezidenta Ruskej federácie. Opulentný život oligarchie ostro kontrastujúci s upadajúcou životnou úrovňou Rusov.
Informácie Wikileaks z amerického ministerstva zahraničných vecí odhaľujúce korupciu, diplomatické škandály a špionážne aféry svetovej úrovne publikovali významné svetové médiá. Po dvanástich rokoch nútenej izolácie ich vydavateľa sa za skončenie jeho stíhania postavili americký The New York Times, britský The Guardian, francúzsky Le Monde, nemecký Der Spiegel a španielsky El Pais, s odkazom, že vydávanie nie je zločin.
Sieť Navaľného spolupracovníkov sa rozrástla do všetkých regiónov Ruska. Jeho protikorupčná a prodemokratická agenda sa dostávala k desiatkam miliónom Rusov, ktorí odoberali obsah jeho Youtube kanálu. Po záhadnej smrti v kolónii na jeho pohreb dorazili tisíce ľudí, ktorí napriek hrozbe zatknutia cítili potrebu prísť a vraveli, že ich naučil nebáť sa.
Oboch okrem obrovskej odvahy spájala i veľká vynaliezavosť. Wikileaks napríklad vytvorili rozsiahlu sieť telekomunikácií a spolupracovníkov, ktorí mali prostredníctvom šifrovania komunikácie a využívania ochranných zákonov rozličných krajín zaistiť bezpečnosť potenciálnych informačných zdrojov. Získané háklivé informácie si pred uverejnením overili, takže autentickosť dokumentov nikto nespochybnil. A nikto, okrem samotného Assangea, koho sa týkali zverejnené krutosti, za ne ani nebol stíhaný.
Navaľnyj sa dokázal vynájsť aj vtedy, keď už bol vo väzení. Hoci sú voľby v Rusku fraškou s vopred jasným výsledkom, najznámejší ruský disident posledných rokov ešte nedávno vyzval voličov, aby šli voliť naraz na poludnie a vyslali tak vlastný signál nesúhlasu s režimom, pričom by pritom nebol nikto z nich individuálne ohrozený.
Navaľnyj dostal 19 rokov väzenia za extrémizmus, čo je obvinenie, ktoré režim v poslednej dobe používa na väčšinu opozičných štruktúr a občianskeho sektora, keďže označenie za zahraničných agentov už Kremľu nestačí. Trest si odpykával v kolónii, kde teploty klesajú k –30 stupňov Celzia a svedkovia ju opísali ako legalizované mučenie. Navaľnyj tu musel navyše stráviť 300 dní na samotke.
Autokratický a vražedný režim Vladimira Putina s rozhorčením odsúdili azda všetci najvplyvnejší politici Západu. Ten sa totiž už zbavil odporcu vojenských zásahov Ruska na Ukrajine Borisa Nemcova a uväznil hlasitých kritikov Putinovej vojny Vladimira Kara-Murzu a Iľju Jašina, ktorí hovorili o zabíjaní ukrajinských civilistov a masakroch v Buči.
Na strane Assangea nestoja politici, iba novinárske združenia, ľudskoprávne organizácie, intelektuáli a predstavitelia austrálskej či niektorých latinskoamerických vlád. Predstaviteľom západných krajín sa dobre kritizuje jednoznačný nepriateľ z druhého brehu, no sú opatrní v odsúdení zločinov, ktoré odhalil Assange. Obávajú sa totiž, že by mohli podnietiť ďalších whistleblowerov a autonómnych žurnalistov v odhaľovaní zločinov u seba doma.
Je zrejmé, že štáty ako Čína alebo Rusko sú voči svojim obyvateľom oveľa represívnejšie ako Spojené štáty či Británia a informátori o prehreškoch mocných ako Manningová či Assange by tam ani neboli súdení, len by veľmi rýchlo zmizli. Na pokračujúcom zadržiavaní Assangea vidíme, že aj naša sloboda je vážne obmedzená a v ohrození. Vládcovia radi hrajú svoje hry v tajnosti, no pokiaľ sa hlásime k západným hodnotám, ku ktorým patrí aj sloboda médií, nemali by sme im to dovoliť.