V debate. Ako dosiahnuť mier na Ukrajine

Debata o postoji medzinárodnej ľavice k útoku Ruska na Ukrajinu prebieha i v Belgicku. Magazín Politique navrhol Gregorymu Mauzému, spolupredsedovi organizácie Coordination nationale d'action pour la paix et la démocratie (CNAPD), a Laurentovi Vogelovi z organizácie Réseau européen de solidarité avec l'Ukraine (Resu), aby si našli čas na diskusiu vo forme výmeny e-mailov. A možno našli spoločnú reč?

Drahý Laurent, poslaním mierového hnutia vždy bolo reflektovať logiku vojny spravodlivosťou, a to tak, že sme začali oslovovať tých, ktorí rozhodujú v našom vlastnom tábore. Po prvé preto, lebo máme k dispozícii len obmedzené prostriedky na ovplyvnenie vonkajšieho konania cudzej mocnosti, nech je akokoľvek agresívna. Po druhé preto, lebo sme presvedčení, že za bojové možnosti, t. j. tie, ktoré vedú k vojne, prijaté v našom mene, nesieme zodpovednosť. Zatiaľ čo rozpad ZSSR umožnil predstavu o tom, ako na starom kontinente zaistiť mier a bezpečnosť, založenú skôr na spolupráci než na konfrontácii, euroatlantický blok sa, naopak, usiloval o vytvorenie jednopolárneho poriadku, ktorému by dominovali Spojené štáty: Rozšírenie NATO na východ v rozpore so záväzkami prijatými v roku 1997; nezákonná vojenská intervencia v Kosove v roku 1999, ktorá prispela k rozpadu medzinárodných noriem; odstúpenie Spojených štátov od Zmluvy o protiraketovej obrane v roku 2001... Hoci rozhodnutie režimu Vladimíra Putina prekročiť bod, z ktorého niet návratu, nemožno ospravedlniť, treba povedať, že ho čiastočne umožnilo zvýšenie regionálneho napätia súvisiaceho s NATO v čase, keď Rusko nepredstavovalo hrozbu. Je preto našou povinnosťou štrukturálne znížiť úroveň konfliktu v regióne. Aby sme to dosiahli, musíme sa najprv usilovať o vytvorenie podmienok pre prímerie na Ukrajine.

Namieta sa, že táto analýza a z nej vyvodené politické závery ignorujú Ukrajincov, prvé obete tohto konfliktu, ktorý je v konečnom dôsledku výsledkom stáročí ruského imperializmu. Ten je síce veľmi reálny, ale dôsledkom tohto prístupu, okrem toho, že nás zbavuje akejkoľvek zodpovednosti, je navrhnúť ako jediný horizont úplné rozdrvenie Ruska. Je to nerozumné vzhľadom na nebezpečenstvo priamej konfrontácie medzi jadrovými mocnosťami, ku ktorej nás vojenská eskalácia nezadržateľne vedie.

A hoci riziká prílišného pacifizmu sú dnes ťažko predstaviteľné, v atmosfére hraničiacej s mccarthyizmom už môžeme vidieť prvé dôsledky slabnutia mierového tábora: Napokon, vracia sa neokonzervatívny evergreen, o ktorom sme si mysleli, že zmizol s afganským, irackým a líbyjským fiaskom, a prináša čiernobiely obraz medzinárodných vzťahov, v ktorom by sme stelesňovali "tábor dobra", ktorý by odteraz nebolo možné kritizovať.

Gregory Mauzé

Drahý Gregory, našou prvoradou povinnosťou je podporovať ukrajinskú spoločnosť, ktorej existencia je výslovne spochybňovaná. Táto podpora siaha od pomoci obetiam až po politickú solidaritu s progresívnou občianskou spoločnosťou. Solidarita sa nesmie obmedziť na úlohu "ovplyvňovania" národných rozhodovacích orgánov. Aj v tejto oblasti musíme zefektívniť sankcie a požadovať, aby sa poskytovaná pomoc nepoužívala ako prostriedok nátlaku. Či už ide o spochybňovanie úlohy energetickej spoločnosti Fluxys v medzinárodnom obchode s ruským skvapalneným zemným plynom v Belgicku, alebo o požiadavku reštrukturalizácie ukrajinského zahraničného dlhu, je to nevyhnutný predpoklad, ak má byť Ukrajina zajtrajška obnovená bez neoliberálnej kurately.

Tvoj "príbeh", Gregory, o príčinách tejto vojny ilustruje neschopnosť časti belgickej a medzinárodnej ľavice uvažovať o ruskom imperializme. Agresia z 24. februára 2022 nie je reakciou na rozšírenie NATO o bývalých členov Varšavskej zmluvy, ktorá skončila v roku 2004. Členstvo Ukrajiny bolo zablokované od roku 2008. V skutočnosti je táto vojna pokračovaním dvoch vojen proti Čečensku, odtrhnutia gruzínskych území v roku 2008, anexie Krymu a odtrhnutia území v Donbase v roku 2014. Generáli, ktorí velia tejto vojne, sú často tí istí ako tí, ktorí "pacifikovali" Čečensko a zamerali svoje útoky na ruské obyvateľstvo.

V žiadnom prípade nestaviame "dobrý tábor" proti "zlému táboru". Pracujeme po boku ľudí, ktorí sa stali aktérmi svojich vlastných dejín. Náš cieľ je dvojaký: podporiť ukrajinský odboj, ktorý sa usiluje o spravodlivý a trvalý mier, a podporiť progresívnu občiansku spoločnosť, ktorá sa usiluje o sociálnejšiu, demokratickejšiu a rovnostárskejšiu budúcnosť. Stretnutia s odborovými, feministickými, environmentálnymi, protirasistickými a LGBT hnutiami priamo na mieste nám pomáhajú pochopiť rozsah ruského imperializmu a hrozbu, ktorú predstavuje pre mier.

Laurent Vogel

https://www.revuepolitique.be/comment-atteindre-la-paix-en-ukraine-1-4/

https://www.revuepolitique.be/comment-atteindre-la-paix-en-ukraine-2-4/