Kevin B. Anderson
Čo nás čaká v zime 2025
Trumpovskí fašisti v priebehu niekoľkých týždňov nezvratne zmenili americkú a globálnu spoločnosť.
Už vykonali nasledujúce kroky, pričom v najbližšej budúcnosti nemajú na súdoch alebo v Kongrese reálnu šancu zvrátiť ich, keďže tieto kroky zrejme patria k „výsadám“ imperiálneho amerického prezidentského úradu:
o Začali masívne rasistické, militarizované zásahy proti migrantom, ktoré sa budú určite stupňovať. To šíri atmosféru strachu medzi miliónmi ľudí, keďže tisíce príslušníkov americkej robotníckej triedy sú odvlečení a deportovaní v reťaziach. Ich terčom sa stali aj utečenci z Latinskej Ameriky vrátane Haiti a Venezuely, pričom v ohrození sú aj Ukrajinci.
o Oslobodili 1 500 zarytých fašistov, ktorí sa zúčastnili na pokuse o štátny prevrat 6. januára 2021.
o Odišli zo Svetovej zdravotníckej organizácie a na post ministra zdravotníctva a sociálnych služieb dosadili antivaxera Roberta F. Kennedyho ml. Zo všetkých ich opatrení budú tieto stáť najviac životov v Spojených štátoch aj v zahraničí.
o Odstúpili od Parížskej klimatickej dohody a zrušili stovky environmentálnych zákonov USA, čím zabezpečili, že ničenie životného prostredia sa bude stupňovať. Časom by to mohlo byť ešte škodlivejšie ako ich podkopávanie verejného zdravia.
o Zrušili všetky federálne zákony podporujúce alebo povoľujúce práva transsexuálov.
o Zlikvidovali tisíce federálnych zákonov podporujúcich rasovú alebo rodovú spravodlivosť ako súčasť útoku na rozmanitosť, rovnosť, inklúziu (DEI, v niektorých inštitúciách DEIA, vrátane práv na „prístupnosť“ pre ľudí so zdravotným postihnutím). Veľké korporácie ako Disney a General Motors a vedecké organizácie ako Národná akadémia vied sa poponáhľali odstrániť DEI v rámci predvídavej poslušnosti, čím podkopali desaťročia ťažko vydobyté úspechy.
o Uzákonili alebo pohrozili sankčnými clami voči dlhodobo spriateleným krajinám, počnúc Kanadou a Mexikom, na pozadí demagogických tvrdení, že sa tým vytvoria pracovné miesta doma. Je zrejmé, že éra neoliberálneho kapitalizmu „voľného obchodu“ sa skončila.
o Angažuje sa v nových typoch územného imperializmu, pričom vyslovuje konkrétne hrozby, že sa vojenskou akciou zmocní Grónska aj Panamského prieplavu, a vágne hrozby, že pohltí Kanadu. Tu bola Putinova invázia na Ukrajinu určite precedensom.
o S Trumpovým plánom „odstrániť“ všetkých Palestínčanov z Gazy rozšíril a prehĺbil genocídu podporovanú USA za posledných 15 mesiacov, čím dal Izraelu prinajmenšom zelenú na vykonanie totálnej etnickej čistky a zaberania pôdy v Gaze.
o Stiahol podporu boja Ukrajiny proti ruskému imperializmu v prospech násilného urovnania, ktoré rozkúskuje krajinu.
Trumpovskí fašisti vykonali aj tieto dodatočné opatrenia, ktoré by mohli byť zrušené alebo vážne zmenené na súdoch alebo iným spôsobom, ale nemusia byť, najmä preto, že hrozia, že sa nepodriadia nepriaznivým súdnym rozhodnutiam:
o Pokúsili sa zrušiť právo na občianstvo, ktoré si počas občianskej vojny vybojovali černošskí a bieli vojaci osloboditelia za cenu 360 000 životov a ktoré je zakotvené v štrnástom dodatku ústavy USA.
o Zrušiť vládne agentúry, ako je Úrad pre finančnú ochranu spotrebiteľov a Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj, vrátane jej rozsiahlych globálnych programov v oblasti verejného zdravia.
o Prevzali federálny mzdový systém, pohrozili hromadným prepustením státisícov štátnych zamestnancov a prepustili stovky tých, ktorí boli podozriví z podpory DEI alebo rasovej/rodovej spravodlivosti, alebo sa jednoducho nepoklonili trumpovským fašistom a ich prisluhovačom.
Uvedené body predstavujú len najzávažnejšie opatrenia, ktoré sa uskutočnili počas prvých týždňov Trumpovej vlády.
Každý deň prináša nový chaos a ďalšie útoky na demokratický poriadok. Ich samotný objem zasieva zmätok, čo je v skutočnosti cieľom trumpovcov. Z tohto dôvodu je dôležité mať na pamäti najzávažnejšie kroky - na rozdiel od čistých rozptýlení, ako je zrušenie penny [centy] -, ako aj pravdepodobnosť, že budú pokračovať bez prekážok.
Ďalším trumpovským cieľom je oklieštiť alebo odstrániť tie časti štátneho aparátu, ktoré skutočne slúžia ľudským potrebám, aj keď v odcudzenej podobe.
Ďalším cieľom je zablokovať štátne mechanizmy, ktoré chránia práva farebných, žien, transrodových ľudí a pracujúcej triedy.
Hoci pozostatky opozičných liberálnych médií, ktoré sú samy o sebe kapitalistické až do špiku kostí, nezdôrazňujú práva pracujúcich, pracujúci s aspoň štipkou triedneho povedomia dokážu v multimiliardárovi, oligarchovi Elonovi Muskovi a jeho prisluhovačoch rozpoznať svojich vlastných šéfov, najmä tých nových, ktorí prichádzajú a hovoria o „reorganizácii“ alebo v reči Silicon Valley o „ničení vecí“. Prepustenie dlhoročných zamestnancov mihom oka, vyhrážanie sa iným, aby ich prinútili odísť, prevrátenie života pracujúcich tým, že im prikážu, aby po rokoch práce na diaľku alebo hybridnej práce náhle prišli na pracovisko bez ohľadu na to, ako to naruší starostlivosť o deti, starších ľudí alebo prostú ľudskú dôstojnosť, to všetko je súčasťou príručky. Musk akoby uskutočňoval prevzatie spoločnosti, ktorú chce vyžmýkať ako handru na riad.
Na inej úrovni tieto čistky - a to sú - odrážajú aspekty toho, čo sme videli v minulosti v stalinských a maoistických čistkách. Jedným z pozoruhodných prvkov je tu verejné ponižovanie bývalých vedúcich predstaviteľov, ako napríklad veliteľky pobrežnej stráže admirálky Lindy Faganovej, jedinej ženy na čele služobného útvaru, ktorá bola prepustená pre „nadmerné zameranie sa“ na DEI hneď prvý deň. Faganová, ktorá pôvodne dostala šesťdesiat dní na to, aby si našla nové bývanie, dostala 4. februára náhle príkaz opustiť svoj domov s trojhodinovým predstihom, čo nestačilo ani na to, aby si vzala svoje osobné veci. Samozrejme, odstránenie takýchto vedúcich predstaviteľov z vojenského aparátu a ich nahradenie fašisticky orientovanými alebo aspoň reakčnejšími tiež pomáha uskutočniť prechod od do istej miery ústavnej armády k fašistickej, lojálnej voči vodcovi. Okrem toho má takéto zaobchádzanie s vysokými funkcionármi za cieľ zastrašiť obyvateľstvo ako celok.
Najviac zloby sa však zatiaľ objavilo pri imigračných raziách. Keď sa Trumpa pýtajú na rozdeľovanie rodín, najbrutálnejší prvok prvej Trumpovej vlády, Trumpovi úradníci ako Stephen Miller alebo Tom Homan so sotva tlmenou radosťou vyhlasujú, že rodiny už rozdeľovať nebudú. Skôr len deportujú deti občanov narodené v USA spolu s ich rodinami. Využitie zálivu Guantánamo ako zadržiavacieho priestoru, ktoré vymyslel sám Trump, nemá z hľadiska logistiky žiadne racionálne opodstatnenie. Spája však tieto nové zadržiavania prisťahovalcov s mučením, ktorému boli vystavení teroristi z 11. septembra, čo Trump nielenže schvaľuje, ale je hrdý na to, že sa s jeho spôsobom zadržiavania prisťahovalcov spája. Je to čisto a jednoducho performatívna krutosť.
Ako sme sa sem dostali?
Trumpismus sa objavil na scéne v roku 2015 a odvtedy sa postupne mení a mení. Len pre istotu, vyrástol na pôde amerického rasizmu a otroctva, ako to vidno na otvorenom autoritárstve založenom na rasovom terore, ktoré existovalo dávno na Juhu až do prijatia zákonov o občianskych právach a volebných právach v rokoch 1964 - 1965. USA teda boli politickou demokraciou aj vo formálnom zmysle nie 250, ale 60 rokov, s výnimkou revolučného obdobia rekonštrukcie v rokoch 1865 - 1976. A od roku 1965 sa konzervatívne sily odvolávali na skrytý rasizmus, počnúc „južanskou stratégiou“ Richarda Nixona, do ktorej sa často zapájali aj centristickí liberáli, aj keď „podporovali našu políciu“. V posledných rokoch sa reakcionárom podarilo obmedziť volebné právo v mnohých štátoch.
Trumpismus tiež vyrástol z hlboko zakoreneného sexizmu, mizogýnie, heterosexizmu a transfóbie. Tie roky podnecovala rastúca kresťanská pravica, ktorá útočila na práva na potrat a ďalšie výdobytky posledných piatich desaťročí.
Trumizmus sa tiež živil dedičstvom politickej represie v Spojených štátoch, najmä mccarthyovským honom na čarodejnice a pokusmi Richarda Nixona vytvoriť otvorene autoritatívny štát predtým, ako bol v roku 1974 nútený odstúpiť z prezidentského úradu.
Trumpizmus pokračoval a prehĺbil pravicový útok na akúkoľvek ochranu životného prostredia v spojení so záujmami dolovať fosílne palivá doma aj v zahraničí.
Všetky uvedené skutočnosti boli základom pravicovej, reakčnej politiky od 70. až 80. rokov 20. storočia, ak nie skôr.
Čo je teda nové v trumpovskom fašizme?
Po prvé, do roku 2020 - 21 sa stal otvoreným fašizmom. Urobil tak prehĺbením a zradikalizovaním všetkého vyššie uvedeného, čo je vidieť najmä na jeho ochote zapojiť sa do násilného pokusu o prevrat v januári 2021. Nasledoval jeho úspech v tom, že sa mu podarilo dosiahnuť, aby celá Republikánska strana súhlasila - alebo aspoň mlčala - s pokusom o prevrat, čo sa mu podarilo postupne dosiahnuť od roku 2021.
Po druhé, trumpizmus podnecoval a potom vyrástol z nenávisti voči imigrantom, čo bolo v Spojených štátoch donedávna menej výrazné ako v západnej Európe. To je kľúčový ukazovateľ toho, do akej miery sa trumpizmu podarilo zmeniť elitu aj masovú verejnú mienku.
Po tretie, trumpizmus prijal a potom rozšíril všetky druhy opatrení proti verejnému zdraviu, počnúc hnutím proti vakcínam v rámci COVID-19, ktoré sa formuluje v termínoch individuálnej slobody. Ide o nový prvok, ktorý v rokoch 2015 - 2016 ani nebol prítomný a ktorý priviedol k trumpizmu nové vrstvy obyvateľstva, aj keď jeho propaganda tieto vrstvy rozšírila.
Štvrtý a z volebného hľadiska najdôležitejší je Trumpov protekcionizmus prostredníctvom ciel a jeho reči o oživení výroby uhlia a ocele v Spojených štátoch. To v kombinácii s protiimigrantským nativizmom oddelilo časti robotníckej triedy a nižšej strednej triedy - vrátane niektorých latinskoamerických a černošských pracujúcich - od politiky odborov a Demokratickej strany. Tieto sektory sú pobúrené desaťročiami hospodárskej stagnácie pod vplyvom neoliberalizmu a najmä od veľkej recesie v roku 2008, na ktorej sa podieľali tak demokrati, ako aj republikáni, počnúc „Reaganovou ľahkou“ Clintonovou vládou v 90. rokoch.
Po piate, a najnovšie, trumpovský fašizmus z rokov 2024 - 25 získal na svoju stranu oveľa väčšiu časť dominantných tried než predtým, najmä technologických miliardárov, čoho príkladom je okrem iného Musk. Okrem toho si získal prinajmenšom neutralitu hlavných liberálnych inštitúcií, od Washington Post a Los Angeles Times až po Harvardovu univerzitu. Takmer všetky etablované mediálne orgány prestali používať slovo fašizmus, ktoré mnohé z nich v období pred voľbami v roku 2024 používali s rastúcou naliehavosťou.
Šiestou novou črtou je útočenie na všetkých, ktorí sa stavajú proti nemu, na Severe aj na Juhu, a to vrátane tých, ktorí sú na najvyšších úrovniach bohatstva a postavenia, násilnou rétorikou a unáhlenými krokmi, ktoré sú ozvenou mccarthizmu alebo ešte horšie, lynčovania.
Veľa sa popísalo o tom, ako sa trumpovskému fašizmu podarilo získať väčšinu bielej robotníckej triedy a v roku 2024 aj latinskoamerickej populácie, najmä mužov. Musíme sa však bližšie pozrieť aj na to, čo sa stalo s dominantnými triedami a ich posunom smerom k Trumpovi. Aké sú tu kľúčové faktory?
Po prvé, na ekonomickej úrovni miera zisku už desaťročia stagnuje alebo klesá. Ilúzia neoliberálnej prosperity sa rozplynula v roku 2008. To viedlo kapitál k čoraz zúfalejšiemu úsiliu podporiť mieru zisku, ale bezvýsledne. Prečo teda aspoň neskúsiť fašizmus, najmä v úplne predajnej a skorumpovanej trumpovskej podobe, kde sa dajú drancovať štátne príjmy a niečo získať, aj keď sa spoločnosť sama rozpadá? Mentalitu après moi le deluge [po mne potopa] týchto elít, ktorá sa rozšírila viac ako kedykoľvek predtým, dobre vystihol satirický film „Nepozeraj sa hore“ z roku 2021. Rozhodne to nie je kapitalizmus, ktorý si je istý svojím vzostupom.
Po druhé, nový druh toxickej maskulinity prenikol do najvyšších vrstiev korporátnej elity. Opäť je tu nositeľom štandardu Musk, ale Mark Zuckerberg so svojím opisom Trumpovej statočnosti po pokuse o atentát v Pensylvánii ako „drsňák“ nezaostáva. Súvisí to s istým druhom hyperindividualizmu, ktorý sa stavia s nevôľou k obmedzeniam v oblasti verejného zdravia, ako aj k iniciatívam DEI alebo „Me Too“, ktoré vyzývajú na zmenu osobného správania. Netreba zabúdať, že tie isté elity v roku 2008 vítali Obamu a v mnohých prípadoch podporovali aspoň mierne pokusy o reformu rasovej/rodovej spravodlivosti v dôsledku Hnutia za životy černochov [Black Lives Matter] z rokov 2020 - 21 a Me Too. Ide o to, že títo ľudia z najvyšších vrstiev kapitalistickej triedy sa pod vplyvom trumpovského fašizmu zmenili rovnako alebo viac ako časti robotníckej a strednej triedy.
Tretím prvkom, ktorý posunul časť dominantných vrstiev smerom k Trumpovi, bola izraelská genocída v Gaze a masové celosvetové protestné hnutia, ktoré vyvolala. Liberálni politici, vedúci predstavitelia univerzít a nadácií a liberálne médiá sa prikláňali na stranu Izraela, rovnako ako trumpovskí fašisti. Demokratická strana medzitým prehrala v dvoch smeroch. Časti mladých, farebných a intelektuálov - nehovoriac o arabských a moslimských Američanoch v Michigane - opustili Bidenovo prezidentstvo a potom kampaň Kamaly Harrisovej. Zároveň centristickí demokrati, ktorí stranu vedú, medzi nimi mnohí príslušníci dominantných tried, videli, že radoví členovia sa obrátili proti Izraelu, zatiaľ čo trumpovskí fašisti nie. Aj to bol faktor, ktorý členov týchto elít priviedol ak nie k trumpovcom, tak aspoň smerom k neutralite voči nim po voľbách. Tá sa týka skôr mediálnych magnátov a vedúcich predstaviteľov nadácií než politikov zastávajúcich úrad.
Čo robiť? Ako sa brániť? Ako bojovať za novú humanistickú spoločnosť uprostred masakru?
Po prvé, musíme si priznať, že je to pre nás veľká porážka. Nebude mať pozitívne prvky pre pracujúcu triedu, ako to hlásajú niektorí triedno-redukcionistickí radikáli, aj keď sa pridávajú k bande proti DEI.
Po druhé, musíme posúdiť, ktoré časti vládnucich tried, najmä pod tlakom ľavice, ulice, by mohli vyvolať prehĺbenie takého vnútorného rozkolu, ktorý je predpokladom skutočnej zmeny. Tu treba poznamenať, že niektoré gigantické mediálne inštitúcie, ako napríklad New York Times, sa pod tlakom ohli, ale zatiaľ sa nezohli a naďalej zastávajú názor, že ide o Trumpa verzus ústavu. Platí to aj o niektorých korporáciách a univerzitných predstaviteľoch, ako aj o progresívnom krídle Demokratickej strany.
Po tretie, kľúčovú úlohu tu naďalej zohráva černošská cirkev (a menšie, ale stále dôležité liberálne protestantské cirkvi). Preto nebolo náhodou, že v deň inaugurácie jediným protestným hlasom, ktorý prenikol medzi hlukom trumpovania, bolo varovanie biskupa Marianna Buddeho pred útlakom ľudí. Čierne cirkvi sú už ako vždy v pohybe, rovnako ako progresívne moslimské, židovské a iné náboženské organizácie. Určitú podporu nám poskytne aj katolícka cirkev, ako to práve urobil pápež František v otázke práv prisťahovalcov. Ich jedovatý postoj k rodovej rovnosti a sexualite však nemožno ignorovať. Napriek tomu to všetko otvorí aspoň nejaký priestor pre odpor voči trumpovskému fašizmu.
Po štvrté, a tu odhliadneme od stredných vrstiev, nehovoriac o elitách, ďalšou veľkou inštitúciou, ktorá nám môže pomôcť ešte viac, je odborové hnutie, ktoré už zorganizovalo demonštrácie na podporu zamestnancov federálnej vlády. Hoci sa na tomto fronte musí udiať oveľa viac, tieto akcie sú aspoň začiatkom. Okrem toho je pozoruhodné, že odbory, rovnako ako náboženské organizácie, sú závislé najmä od príspevkov od vlastných členov, čo im dáva určitú mieru nezávislosti od štátu, korporátneho kapitalizmu alebo liberálnych nadácií. To tvorí kontrast s univerzitami a inými kultúrnymi inštitúciami, ktoré už ukázali zbabelosť tvárou v tvár izraelskej loby a zatiaľ odmietajú otvorene čeliť trumpovskému fašizmu. Odborové zväzy sa však budú musieť vysporiadať so škodlivými živlami, ako je vodca Teamstera Sean O'Brien, nehovoriac o ich starnúcej byrokracii, ktorá sa v mnohých prípadoch obmedzuje na podporu politických kandidátov a bude ju treba nahradiť bojovnejším vedením, ako sa to stalo v prípade UAW.
Po piate a najdôležitejšie je, aby odpor vyšiel z ulíc, z ľavice a z hnutí za oslobodenie černochov a latinoameričanov, z radového robotníckeho hnutia, feministického hnutia a hnutia za oslobodenie žien, hnutia LGBTQ, environmentálneho hnutia a predovšetkým z mládeže. Nie je prekvapením, že to boli tisíce mladých ľudí z latinoamerickej pracujúcej triedy, mnohí z nich vo veku stredoškolákov, ktorí 2. februára a nasledujúci deň prepojili centrum Los Angeles ako vedúca časť prvého skutočného odporu v uliciach na protest proti masovým deportáciám trumpovského fašizmu. Odbory a väčšie organizácie na ochranu práv prisťahovalcov však musia vystúpiť už teraz a nečakať do 1. mája, keď chcú latinoamerické a proimigrantské skupiny spustiť obrovskú sériu štrajkov a demonštrácií. Treba tiež poznamenať, že masívny odpor sa objavuje v každodenných akciách ľudí, ktorí odmietajú spolupracovať s ICE, ktorí rozdúchavajú iniciatívy typu „poznaj svoje práva“ a spomaľujú rasistické útoky na príslušníkov pracujúcej triedy, ktorých sa trumpovskí zločinci opovážili označiť za „nelegálnych“. Tu bude kľúčovým faktorom aj pokračujúce, vytrvalé a odvážne hnutie na podporu Palestíny.
Hoci Spojené štáty čelia najväčšej kríze za posledné desaťročia, ak nie viac ako storočie, musíme si všimnúť a poučiť sa z toho, ako v niektorých častiach sveta naše hnutie napreduje. To je prípad Sýrie, kde napriek rozporom dochádza k skutočnému politickému otvoreniu po polstoročí diktatúry, ktorá si nezmyselne získala podporu svetovej táboristickej ľavice. Je to aj prípad Srbska, kde je skorumpovaná nacionalistická vláda pod obrovským tlakom študentského hnutia, ktoré pretrváva už niekoľko mesiacov. Platí to aj na Srí Lanke, kde bola zvolená profeministická ľavicová vláda. Platí to aj v Nemecku, kde státisíce ľudí vyšli do ulíc a aspoň nateraz zablokovali politickú normalizáciu krajnej pravice.
Ako naznačujú uvedené poznámky, potrebujeme ľavicovú sieť odporu voči trumpovskému fašizmu, ktorá je síce rozhodne antikapitalistická, ale vyhýba sa nástrahám táborizmu aj triedneho redukcionizmu. Pod takouto zástavou sa môžeme pripojiť k väčším hnutiam odporu a zároveň si zachovať politickú nezávislosť, v neposlednom rade aj náš boj za humanistickú alternatívu ku kapitalizmu.
16 február 2025
https://newpol.org/the-trumpist-coup-fascism-u-s-style-in-an-era-of-capitalist-decline-and-some-loci-of-resistance/